TIGROARCHÍV Róberta Sinaia-Objavenie vraku parníka TITANIC v roku 1985.

Objavenie vraku parníka TITANIC v roku 1985.
Doktor Robert Ballard kráčal po dlhých chodbách budovy vojnového námorníctva Spojených štátov a z času na čas sa zastavil pri niektorých dverách, aby si na nich prečítal meno. Zakaždým však nesúhlasne pokrútil hlavou a znova sa pozrel na bielu vizitku, čo kŕčovite držal medzi prstami. Jeden z okoloidúcich dôstojníkov ukázal dvere, za ktorými mal kanceláriu vysoký dôstojník U. S. Navy.

Keď Ballard vstúpil do miestnosti privítal ho sivovlasý admirál: „ Dobrý deň, pán Ballard. Musíme sa trochu poponáhľať. O jedenástej ma čakajú v Pentagone. Nech sa páči, poďte ďalej... “
„ Ďakujem, pán admirál, “ povedal Ballard a očami hľadal miesto, kam by si sadol. „ Som veľmi rád, že ste prejavili záujem o môj projekt. “
„ Prosím, sadnite si, “ ukázal admirál k dlhému stolu, čo bol kolmo postavený k jeho písaciemu stolu. „ Ja som netvrdil, že sme prejavili záujem o váš projekt, iba som chcel vyhovieť vašim nespočetným telefonickým žiadostiam o stretnutie... Takže vy chcete nájsť Titanic. Na to potrebujete poriadnu ponorku. Musím vás však sklamať. Vojnové námorníctvo nemá ponorku, ktorá by sa dokázala ponoriť do takej hå bky do akej sa potopil Titanic. “
„ Takúto informáciu mám aj ja, “ nedal sa chladným tónom odradiť Ballard. „ Ale našiel som riešenie, ktoré by túto skutočnosť mohlo zmeniť. Nejde mi o stavbu supermodernej vojenskej ponorky, ale podľa môjho projektu by sa dalo... “
„ Čítal som váš projekt, pán doktor, “ prerušil príval admirál. „ Mám ho na stole už dlhší čas. Nemôžem povedať, žeby nebol fundovaný a prepracovaný. Ste predsa vedúcim laboratória pre hlbinné potápanie Woodsholeského oceánografického inštitútu v Massachusetts. Mám však veľmi málo času. Žiadam vás teda, aby ste boli stručný a konkrétny. “
Ballard bol admirálovou aroganciou trocha znechutený, no vedel, že bez trpezlivosti nedosiahne nič: „ Nechcem vás dlho zdržiavať, pán admirál, ale návrh, ktorý predkladám je pre U. S. Navy skutočne veľmi lukratívny. Môj problém je v tom, že nie je čím nájsť Titanic. K dispozícii je len miniponorka Alvin, ktorá môže s trojčlennou posádkou zostúpiť do hå bky asi 2 000 metrov, a vlečné zariadenie ANGUS, tvorené rúrkovou konštrukciou chrániacou fotografické prístroje. Materská loď ťahá ponorený ANGUS na lane a jeho kamery môžu robiť snímky morského dna. Lenže Alvin v takej podobe v akej je, nemôže preniknúť do hå bky, v ktorej sa nachádza Titanic. A ANGUS nie je dostatočne operatívny. Všetko čo nafotografuje, je možné zistiť až po jeho vytiahnutí na hladinu a vyvolaní filmov. “
„ Aké je teda vaše riešenie? “ nahol sa k stolu admirál.
„ Navrhol som vojnovému námorníctvu, “ nedal sa vyrušovať doktor. „ aby financovalo vývoj dvoch dokonalejších zariadení: ponorky bez ľudskej posádky pomenovanej Argo a robota Jasona. Argo, podobne ako ANGUS, by tvorila otvorená kovová konštrukcia, ale už vybavená piatimi videokamerami a dvoma sonárnymi systémami. Argo by ťahala materská loď na kábli a robot Jason spojený káblom s Argom by nastúpil v okamžiku, keď bude zistené niečo, čo bude vyžadovať bližšie preskúmanie... Vrak Titanicu je ponorený v hlbinách oceánu 640 kilometrov južne od New Foundlandu. Trinásť rokov som študoval všetky dosiahnuteľné materiály týkajúce sa tejto slávne lode, takže môžem s istou povedal, že ak budem mať zodpovedajúce technické vybavenie, vrak Titanicu určite nájdem. “
Admirál však nejavil známky akéhokoľvek vzrušenia a z jeho vážnej tváre sa nedalo vyčítať vôbec nič. Nakoniec sa opýtal priamo: „ A aký osoh z toho bude mať námorníctvo a daňoví poplatníci? “
Ballard neváhal ani chvíľu: „ No, kombinácia Arga a Jasona by umožnila hocijakému tímu usadenému v kontrolnej miestnosti materskej lode pohodlne sledovať obraz morského dna. A čo by sa na tom morskom dne potom dalo robiť, záleží už len od toho tímu. Možno, že Rusi takúto ponorku ešte nemajú... “
„ Milý doktor, “ nadýchol sa admirál. „ To je jediný dôvod, prečo som vôbec súhlasil, aby sme sa stretli... Nájdenie vraku Titanicu, pri ktorom by asistovalo vojnové námorníctvo, by vrhlo priaznivé svetlo na celé ozbrojené sily Spojených štátov. A navyše je to najužitočnejšia forma vojenského výskumu. Zvážime, čo nám účasť v tomto podniku môže priniesť a čo najskôr vás budeme informovať. Teraz ma ospravedlnite. Čakajú ma ďalšie povinnosti. “

**********************************

V lete roku 1985 privítal Ballard na pôde laboratórií Woodsholeského inštitútu Jeana-Louisa Michela, svojho dlhoročného priateľa z Francúzskeho národného oceánografického inštitútu: „ Pozri, Argo sa práve vynorila. Tri hodiny bezporuchového vysielania. Obraz bol čistý, aj keď sme simulovali rušenie signálu v tritisíc metrovej hå bke... Joe, zatiahnite ju do vnútorného bazénu!.. . Tak ako sa ti Argo páči, Jean-Louis? “
„ Je naozaj dokonalá, “ uznanlivo prikyvoval Michel. „ Priznám sa, že keď si mi prvý raz hovoril o tvojom zámere nájsť Titanic, neveril som, že na to zoženieš peniaze. Tá nová ponorka, čo máš, to je skutočný zázrak techniky. “
„ No, naši námorníci sa pochlapili, “ spokojne sa usmial Ballard. „ Vojnové námorníctvo podporilo môj projekt a rozhodlo sa financovať aj skúšky. Len na tri týždne, ale je to jedinečná príležitosť... Poďme do mojej kancelárie. Pozhovárame sa. “
Keď Ballard uvaril kávu a obaja si sadli do mäkkej sedacej súpravy, Michel nadhodil: „ Takže na preskúmanie oblasti, ktorej rozlohu odhaduješ na najmenej 160 štvorcových kilometrov, máme iba 3 týždne. “
„ Presne tak, “ vzdychol si Ballard, keď otváral cukorničku. „ Som rád, že si prijal moju ponuku na spoluprácu. Sám to nemám šancu stihnúť... Daj si cukor. “
„ Ďakujem, ja nesladím, “ posunkom ruky odmietol Michel. „ Neboj sa, aj ja som mal čo robiť, aby som mojich kolegov vo vedení presvedčil, aby sa náš inštitút v tvojom projekte angažoval. Nakoniec mi dali k dispozícii výskumnú loď Le Surouit, aby som mohol prepátrať určenú časť morského dna novou sonarovou aparatúrou SAR. “
„ Bude to pre mňa veľká pomoc, “ s vďakou pozrel na francúzskeho kolegu Ballard. „ Naša loď Knorr urobí pomocou Arga vizuálnu skúšku všetkých do úvahy pripadajúcich objektov, ktoré tvoj SAR objaví. Pevne verím, že jeden z nich bude vrak Titanicu. Treba však určiť konečnú oblasť prieskumu. “
Michel prikývol a zamiešal si kávu: „ V prvom rade musíme vychádzať z množstva údajov o mieste katastrofy, ktoré sú k dispozícii z tých dvoch súdnych procesov, ktoré prebehli hneď po nešťastí v roku 1912. “
„ Áno, “ prisvedčil Ballard. „ Musíme zobrať do úvahy i všetky pochybnosti o správnosti pozície Titanicu, ktorú vypočítal jeho štvrtý dôstojník Boxhall. Ten označil miesto potopenia súradnicami 41° 46´ severnej šírky a 50° 14´západnej då žky, ale mne sa zdá, že morské prúdenie odnieslo loď viac na východ. Oblasť, ktorú označil Boxhall už preskúmal Grimm a nenašiel nič. “
„ Grimm? “ so záujmom sa k Ballardovi nahol Michel „ Čo je to zač? “
„ Jack Grimm je texaský naftár a multimilionár, “ prehraboval sa Ballard v malom zápisníku, ktorý vytiahol z náprsného vrecka. „ Tento boháč už skôr financoval niekoľko extravagantných výprav, ako hľadanie údajnej „ diery“ v severnom póle, Noemovej archy v Turecku, príšery v škótskom jazere Loch Ness alebo snežného muža v Tibete. “
„ Zrejme hodlal za každú cenu vstúpiť do histórie, “ súdil Michel zvedavo nakúkajúci do Ballardových poznámok.
„ Jedno sa musí uznať, “ listoval v notese Ballard. „ Grimm uskutočnil prvý vážny pokus o nájdenie vraku Titanicu... Kde to je? Kde to je? Á, tu. Grimm viezol so sebou sonarovú aparatúru, ktorá bola v určenom priestore spustená na morské dno a ťahaná loďou na kábli. Aparatúra vysielala do všetkých strán zvukové vlny. Napriek obrovským investíciám Grimm Titanic nenašiel.
Jean-Louis sa uvoľnene rozvalil v kresle a skonštatoval: „ Jackovi Grimmovi jednoducho šťastie neprialo. “
„ Nielen šťastie, “ dodal Ballard. „ Ani počasie nemal priaznivé. Len jeden deň bol taký, že fúkal slabší vietor... Grimm je amatér a tvrdohlavý smoliar... Ja navrhujem, aby sme ako primárnu oblasť prieskumu vytýčili priestor o rozlohe 160 štvorcových kilometrov a v prípade neúspechu, preskúmame priestor ďalších 240 štvorcových kilometrov, ktorý sa bude z časti prekrývať s pôvodným, ale celkovo bude situovaný viac na východ. Expedícia bude dohromady trvať 5 týždňov. “
„ Dobre, “ súhlasil Michel. „ Predtým, než sa vrátim domov, chcem aby sme podrobne prebrali celú organizáciu expedície a zjednotili koordináciu môjho a tvojho týmu... Začnime predpokladaným dátumom stretnutia v oblasti výskumu. “
„ Bude to niekedy začiatkom júla, “ odpovedal Ballard. „ Aby sme ušetrili nejaké náklady, ja sa k tebe pripojím trochu neskôr, keď už budeš mať preskúmaných aspoň 50% morského dna. Ostatné sa uvidí. Obaja si však môžeme byť istí, že času bude sakramentsky málo. “

**********************************

5.júla 1985 priplávala francúzska loď Le Surouit do vyznačeného priestoru a začala prieskum morského dna. Doktor Ballard sa k Francúzom pripojil 22.júla na lodi Knorr.
Začiatkom augusta vládla na Le Surouit skľučujúca nálada. Michel prišiel do operačnej miestnosti vybavenej meracími prístrojmi a opýtal sa pracovníka, ktorý obsluhoval sonar: „ Máme niečo nové? “
Pracovník meravo hľadel na obrazovku a ticho povedal: „ Všetko je po starom. Kosíme trávu z jednej strany na druhú, ale SAR zatiaľ neukázal nič pozoruhodné. Vláčime ho 200 metrov nad dnom sem a tam už štyri týždne, ale niekedy mám z neho pocit, že si z nás robí srandu. “
Michel stisol pery a načiahol ruku k vysielačke: „ Podaj mi to... Ďakujem... Tu je Michel. Volám Roberta... . “
„ Som na príjme, Jean-Louis, prepínam. “
„ Počúvaj, Robert. Stojí to za veľkú figu. Preskúmali sme 70% určeného priestoru a vrak Titanicu sa nenašiel. Čas nám takmer vypršal. Prepínam. “
„ Možno ste ho prehliadli. Musí tu niekde byť. Prepínam. “
„ Je vylúčené, aby sme si vrak nevšimli. Akonáhle sonar ohlásil pozornosť vzbudzujúci objekt, bolo jeho magnetické pole preverené magnetometrom spojeným so SARom. Určite uznáš, že tisíce ton kovu vraku Titanicu musia reagovať nezameniteľným spôsobom. Je to pre mňa a mojich chlapov veľké sklamanie. Prepínam. “
„ Skúste to znova. Vráťte sa do štvorcov, kde vám SAR niečo zaznamenal. Prepínam. “
„ Za to, čo sme prezreli ručím, Robert... Je mi veľmi ľúto, no musím ti povedať, že vzhľadom na iné povinnosti má naša loď príkaz účasť na expedícii 6. augusta ukončiť. Prepínam. “
„ To je škoda, Jean-Louis. Chcem ti teda poďakovať. Francúzska výprava odviedla obrovský kus práce. Teraz aspoň vieme, kde Titanic nie je. Ostáva nám veľmi málo času, ale budeme hľadať do poslednej minúty. Prepínam. “
„ Nenechám ťa v tom samého. Ak nebudeš mať nič proti tomu, ostatných pošlem domov a ja prestúpim na tvoju loď. Ostanem do konca. Prepínam. “
„ Budem veľmi rád. Pridelím ti apartmán s výhľadom na more, haha... Musím končiť. Ohlás sa ešte. Koniec. “

**********************************

Loď Knorr s Argom a vlečným zariadením ANGUS na palube priplávala do vyznačenej oblasti večer 24. augusta a na druhý deň bola Argo prvýkrát spustená do morských hlbín. Po šiestich dňoch bezvýznamného pátrania začínal mať dr. Ballard vážne obavy. Zostávalo mu už len 5 dní.
Dvanásť minút pred jednou hodinou rannou 1. septembra 1985 v operačnej miestnosti upieralo pozorne niekoľko službukonajúcich amerických výskumníkov svoj zrak na monitor zaznamenávajúci zábery robené v hlbine videokamerami Arga. Zrazu jeden z nich zvolal: „ Pozrite sa tuto do rohu obrazovky. Sú tu nejaké podivné tiene. Nasmerujte tam Argo... Tak... Ešte doprava... Vidíte? Teraz to jasne vidieť. To nemôže byť nič iné ako roztrúsené trosky. Trosky Titanicu! Choďte niekto po doktora Ballarda. “
„ Nerob paniku, “ schladzoval nadšenie operátor. „ Nebudeme ho budiť, pokým nebudeme mať úplnú istotu. Zbytočne si urobíme hanbu. Radšej sa dobre pozri, či to nie je nejaký odraz. “
„ Nie, len sa pozri, “ prisadol si oslovený muž bližšie k monitoru. „ Trochu to zaostríme... Tá silueta je stále zreteľnejšia... Čo je to tam? Vyzerá to ako kotol... Hovorím vám, bežte zobudiť Ballarda. “
„ Ja nejdem, “ ohradil sa operátor. „ Bude to ďalšia blamáž a doktor je už aj tak dosť mrzutý. Nech ide trebárs kuchár. “
Za Ballardom nakoniec skutočne poslali – kuchára. Tomu stačil jediný pohľad na monitor: „ Pane Bože, našli sme ho... Páni, tento mohutný valcovitý predmet s troma kruhovými otvormi v čelnej stene je jeden z 29 lodných kotlov Titanicu, ktoré nikto nevidel od roku 1912... Máme ho. “

**********************************

„ Našli sme trup Titanicu, “ povedal dr. Ballard, keď sa o štyri dni spolu s Michelom prehŕňal v kope fotografií.
Jean-Louis ho trocha poopravil: „ Chcel si povedať, dve jeho polovice. Titanic sa pri potápaní pod vodou rozlomil. “
„ Jasné, pravdaže, “ kývol rukou Ballard. „ Ale nebolo ti všetko jedno, keď sme dolu poslali aj ANGUSa a ten priniesol fotografie, z ktorých bolo jasné, že korma Titanicu chýba. “
„ To máš pravdu, “ prisvedčil Michel. „ Všetci sme z toho boli na mäkko. Veď kvôli tomu na Knorre nikto štyri dni nespal. Argo a ANGUS získali tisíce fotografií rozsiahleho poľa trosiek a prednej časti vraku. “
„ Neskutočné množstvo predmetov, “ zahľadel sa na polomatné obrázky Ballard. „ Roztrúsené všade po morskom dne. Súčasti nástavieb...vybavenie kabín...rozsypané uhlie, fľaše vína... časti prístrojov...kusy zábradlia, jednoducho všetko možné. “
„ Táto fotka ma fascinovala, “ ukazoval na veľkú fotografiu Michel. „ Odlomená korma lode. Roztrhla sa medzi tretím a štvrtým komínom... Bola už urobené analýza, ako ďaleko je od prednej časti? “
„ Nie je to odmerané presne, “ pozeral na temný tieň Ballard, „ ale dá sa s určitosťou predpokladať, že korma sa nachádza asi 650 metrov od prednej časti a v porovnaní s nasmerovaním provy je otočená o 180 stupňov. Obe časti sa po dopadnutí na dno neprevrátili, takže Titanic stojí vzpriamene. Len trochu ďaleko od seba... “
Michel odložil snímok a otočil hlavu k Ballardovi: „ Čo bude ďalej? Zajtra sa musíš vrátiť. “
„ Musíme sa poponáhľať, “ vážne povedal doktor a vzal do ruky slúchadlo palubného telefónu. „ Urobíme toľko snímok, koľko sa bude dať... “
„ Operátor, počúvam. “
„ Daj pripraviť Argo aj ANGUS na ponorenie. Budeme pracovať celú noc. Zajtra to zabalíme. “
„ Rozumel som, doktor. “
„ O rok sem prídem znova, “ povedal Ballard, keď zložil slúchadlo. „ Teraz už nebude problém zohnať peniaze. Pôjdeš do toho so mnou? “
„ Obávam sa, že nie, “ pokrútil hlavou Michel. „ Na budúci rok mám naplánovaný výskum v Polynézii. “
„ Hm, nedá sa nič robiť, “ zavzdychal Ballard a vstal. „ Dúfam, že mi aspoň pomôžeš so záverečnou štúdiou a správou pre médiá. Je treba vyhodnotiť tisíce fotografií. “
„ Môžeš sa spoľahnúť, Robert, “ vstal aj Michel. „ Bolo mi potešením podieľať sa s tebou na tejto práci. “

**********************************

O rok neskôr, 12.júla 1986, sa dr. Ballard a jeho tím k vraku Titanicu vrátili na palube lode Atlantis II. Na druhý deň začali prípravy na spustenie zdokonalenej ponorky Alvin, ktorá mala viezť ľudskú posádku.
Kapitán Alvinu Ralph Hollis sledoval, ako muži upínajú telo ponorky k hákom žeriavu: „ Dajte na Alvina pozor! Je to samá elektronika!.. . “
„ Alvin je chlapík, “ chytil Ralpha za rameno doktor Ballard, ktorý prišiel na palubu spolu s Dudleyom Fosterom. „ Je schopný ponoru do hå bky 4 000 metrov a má so sebou robota Jasona juniora. Je to podstatne vylepšený variant pôvodného Jasona. “
„ Vieš, Robert, “ obrátil sa k doktorovi Hollis. „ Pohľad na tú guľovú kabínu umiestnenú v prednej časti Alvinu ma robí trocha neistým. Budeme sa v nej tiesniť traja v štvortisícmetrovej hå bke. Nerupne to? “
„ Kdeže, “ zamietol Ballard. „ Je to prvotriedny materiál. Titan. Vojnové námorníctvo Spojených štátov do toho vrazilo ešte viac peňazí ako pred rokom. Jason sa pánom admirálom zapáčil, tak im ho vyskúšame... Natrénoval si si manipuláciu s mechanickou rukou Alvinu? “
„ Už hej, “ prikývol Hollis. „ A vysúvať Jasona z garáže sa naučím až dole. To nebude nič zložité... . Spúšťajte dole! Pomalšie!.. . Dobre! Dosadnúť!.. . “
„ Mali by sme nastúpiť, “ pripomenul Dudley Foster, ktorý sa do rozhovoru až doteraz nezapájal. „ Bude nám trvať dve a pol hodiny, než zostúpime na dno. “
Ballard zakýval niekoľkým spolupracovníkom sledujúcim spúšťanie ponorky z okien operačnej miestnosti a nadýchol sa: „ Poďme teda. “
Keď boli všetci v miniponorke, laná lodného žeriavu sa uvoľnili a 4 závažia umiestnené k trupu Alvinu ho sťahovali dolu.
Čoskoro začali problémy. Z materskej lode sa ozval navigátor: „ Tu Altantis II. Volám Alvin. Máme poruchu na sonare, stratili sme vás z monitoru. Pokračujte v zostupe. Budem vás navigovať naslepo. “
„ Čo tam doboha robia? , “ zahrešil Hollis a zdvihol mikrofón „ Haló tu Alvin. Neideme na výlet. Tlak neuveriteľne stúpa. Pripadám si, akoby som išiel do pekla... . Do čerta! Prístroje zaznamenali menší skrat. Do jednej z batérií prenikla morská voda, ale zatiaľ máme energie dosť. Dávajte na nás pozor, preboha! “
„ Alvin, tu je Atlantis II. Nevidím vás, ale keď sa priblížite ku dnu, dajte sa na východ. Mali by ste naraziť na Titanic. O chvíľu to dáme do poriadku. Koniec. “

**********************************

Trojčlenná posádka Alvinu sa blížila ku dnu. Dodley Foster pozorne sledoval prístroje a sledoval úroveň napätia. Potom sa obrátil k Ballardovi: „ Zdá sa mi, že podmorský prúd nás unáša na juho-juhovýchod. Titanic leží asi niekde na juhu... “
„ Sme už blízko dna, “ zbystril pozornosť Ballard. „ Zapnite svetlá. Možno niečo uvidíme voľným okom. “
„ Tlak stúpol na maximum, “ povedal Foster, keď stlačil príslušný ovládač reflektorov. „ Voda nám tečie do batérií. Napätie klesá, ale zatiaľ to nie je najhoršie. Dúfajme, že sa nič mimoriadne nestane. Vonku je tlak 500 kg na jeden centimeter štvorcový. Pri akejkoľvek havárii nemáme žiadnu nádej na záchranu. Nechcel by som sa pripojiť k tej poldruhatisícke cestujúcich, čo tu už je. “
„ Žiadne obavy, “ posmeľoval aj sám seba Ballard. „ Hore vedia, čo robia. Ale musíme byť nanajvýš opatrní. Na celom svete sú len dve ďalšie miniponorky schopné zostúpiť do hå bky 4 kilometrov: americká Sea Cliff a francúzska Nautile. Pokým by sem prišli, bolo by dávno po nás... “
Foster stíchol a mlčky sledoval Ralpha Hollisa, ktorý kontroloval prístroje. Ralph, ako kapitán ponorky oboch pokarhal: „ Prestaňte už s tými nezmyslami. V prípade nehody oddelíme zadnú časť trupu miniponorky a s guľovou kabínou vyletíme ako raketa na hladinu. Nikdy som síce neskúšal vynárať sa v rotujúcom bubne pračky, ale nejako by sme si pomohli... Dofrasa, ďalší skrat. Napätie klesá ďalej. Mali by sme sa vrátiť... “
„ Alvin, tu Altantis II. Sonar funguje. Navádzanie pracuje. Znova vás vidím. Titanic leží 45 metrov od vás na východ. Prepínam. “
„ Atlantis II, tu Alvin. Rozumel som, “ hlásil Ralph a viedol ponorku daným smerom.
Ballard uprene sledoval monitory kamier a onedlho prestal dýchať: „ Pozrite sa sem. Dudley, natoč kameru viac doprava... Vidíte to? Táto nekonečná kopa temnej hrdzavej ocele je Titanic. Ľudské oko ho prvýkrát po 73 rokoch vidí priamo vo svojom hrobe... “
„ Atlantis II, tu Alvin, “ prerušil Ballardovo rozjímanie Ralph. „ Vidíme Titanic... Do kelu! Máme ďalší skrat. Jedna batéria už je celá zaplavená. Vypínam napájacie napätie a odhadzujem záťaž. Ideme hore. “

**********************************

Nasledujúci deň, po odstránení závady, začal druhý zostup. Alvin dosadol na dno a priblížil sa k prove Titanicu. Ballard, ktorému sa splnil sen, sedel užasnutý nad obrazovkou a Ralpha navigoval do najlepších pozícií, aby kamery mohli urobiť čo najkvalitnejšie zábery: „ Ralph, poď trocha doprava, ešte...dobre. Počkaj, podám hlásenie... Atlantis II, tu Alvin. Nachádzame sa na ľavoboku provy pri ľavej kotve. Prova je zaborená viac ako 20 metrov do piesku a bahna. Ľavá kotva sa nachádza len asi 2 metre nad dnom a pravá na jeho úrovni. Boky lode pokrýva hrdza vytvárajúca dlhé úzke kvaple ako v jaskyni... . Ralph, vyjdi nad palubu... “
Hollis opatrne nasmeroval hnacie motorčeky tak, aby sa Alvin dostal nad vrak. Po chvíli poznamenal: „ Vidím predný stožiar. Leží na kapitánskom mostíku. Je to veľmi chmúrny pohľad. “
„ Tu Alvin, “ zahlásil sa do vysielačky doktor. „ Paluba už nemá dosky. Milióny drobných mäkkýšov skoro všetko drevo zničili. Rovnaké to bude i vo vnútri lode. Kazetové stropy, nádherné obloženie, nábytok, to všetko už dávno určite zmizlo... Vidím, že trochu dreva ostalo. Musí to byť veľmi húževnaté dubové drevo... Narobíme ešte nejaké snímky a vrátime sa. Koniec. “
„ Doktor, “ oslovil Ballarda Hollis. „ Množstvo úlomkov tých hrdzavých kvapľov je rozsiatych okolo vraku. Vyzerá to na nejaké zemetrasenie, alebo čo. “
Ballard pokrútil hlavou: „ Nie, tu je dno pokojné. Tie kvaple hrdze sú dielom baktérií, ktorým železitý kov slúži ako zdroj energie. Baktérie rozleptávajú jeho povrch, oxidujú ho a produkujú hrdzu ako odpad. Kvapeľ rastie pokým je dostatok železa. Keď sa železo minie, tenký kvapeľ sa vlastnou váhou odlomí. Do akej miery tento proces za viac než 70 rokov poškodil trup Titanicu, si netrúfam povedať. Ale musí byť už v takom stave, že pri akomkoľvek pokuse o vyzdvihnutie by sa rozpadol na kusy. “
Ralph s istotou viedol ponorku pozdå ž palúb a nástavieb a ďalej sa s Ballardom zhováral: „ Chcelo by sa dnes niekomu ťahať loď zo štvorkilometrovej hå bky? Ak to raz niekto bude robiť, tak to by som chcel byť pri tom. Neviem si predstaviť tú technológiu. “
„ Ľudia vymyslia kadečo, “ prehodil Ballard. „ Raz padol návrh naplniť priestory vraku pingpongovými loptičkami alebo upevniť k nemu balóny s héliom, ktoré ju vynesú na hladinu. Alebo pripevniť k vraku kontajnery, ktoré sa naplnia vodíkom, získaným elektrolýzou morskej vody. Krátko po katastrofe prišiel niekto aj s takým nápadom, aby v blízkosti vraku boli odpálené silné nálože, aby sa na hladinu vyplavili telá obetí. Našťastie ani jeden plán sa nezrealizoval... Poď bližšie k tomu otvoru pod nami. Tam niekedy stál komín č. 1. “

**********************************

Tretí zostup bol ešte úchvatnejší ako ten predchádzajúci. Ballard neustále podával hlásenie na materskú loď: „ Atlantis II, tu Alvin. Prechádzame popri kajutách I. triedy za prvým komínom. Hore vidím štvrť metra širokú trhlinu, ktorá sa tiahne po celej šírke paluby. Zrejme vznikla, keď loď dopadla na dno. “
„ Rozumel som, Alvin. Máme vás v dohľade. Pokračujte. “
„ Práve sme zastali pred šachtou Veľkého schodiska. Posielame Jasona juniora do vnútra lode. Sklenená kopula, ktorá Veľké schodisko zakrývala, úplne zmizla. “
Hollis joystickom ovládal Jasona a prehovoril smerom k Ballardovi: „ Po tom širokom schodisku nezostalo ani stopy a rovnako tak už neexistujú ani alegorické hodiny umiestnené v jeho čelnej stene... Jason postupuje ďalej, obraz je perfektný... To je zázrak. Zachoval sa jeden z lustrov, ktorý teraz odtrhnutý od stropu visí na zvyšku elektrických drôtov. Pane Bože, z toľkej krásy nezostalo skoro nič. “
„ Koľko máme ešte energie? “ opýtal sa Ballard.
Hollis hodil pohľad na príslušný ukazovateľ a referoval: „ Tak na tri hodiny. Dovtedy máme dosť času dôkladne to tu preliezť. “
Pri ôsmom ponorení 21. júla Alvin zamieril k odtrhnutej korme. Ballard každú chvíľu volal materskú loď: „ Atlantis II, volá Alvin. Približujeme sa zo zadnej strany. Korma je zaborená 15 metrov do piesku a bahna. Len 5 a pol metra obrovitého kormidla vyčnieva, jeho väčšia časť a tri mohutné skrutky zostávajú skryté. Na palubu ukladáme plaketu venovanú pamiatke nášho priateľa a spolupracovníka fotografa Billa Tantuma a všetkých tých, ktorí v týchto miestach hľadali v noci 15.apríla 1912 posledné útočište. Koniec“
„ Je zaujímavé, “ ozval sa Forester, „ že sme nikde nenašli ani jeden pozostatok ľudských tiel. Zrejme sa o ne postarali hlbokooceánske ryby a kôrovce a zvyšky kostí rozložila slaná voda. Prehľadali sme obrovské pole trosiek, no nenatrafili sme ani nepatrnú časť šiat. “
„ Ale objavili sme niekoľko topánok, “ namietol doktor. „ Nafotografovali sme pár topánok ležiaci vedľa seba ako dôkaz, že tu niekedy spočinulo telo niektorého z tých nešťastníkov. Topánky vydržali asi kvôli konzervačným prostriedkom, ktorými boli napustené. “
„ To museli byť dobré topánky, “ šibalsky na oboch spoločníkov pozrel Hollis. „ Takúto reklamu by nezaplatil ani Adidas. Neverím, že topánky, čo mám obuté teraz, by boli jedinou pamiatkou, ktorá by ma po sedemdesiatich rokoch pripomínala budúcim generáciám. “

**********************************

22.júla 1986, behom jedného z posledných zostupov, robot Jason Jr. podrobne preskúmal a nafotografoval celú pravú stranu prednej časti vraku. Dr. Ballard zábery dôkladne preskúmal a o svoje poznatky sa hneď na Atlantise podelil zo svojimi kolegami: „ Tie snímky sú vynikajúce. Od provy po tretiu vodotesnú prekážku je trup zaborený do bahna a piesku až po čiaru ponoru, takže tu žiadne eventuálne poškodenia jeho spodnej časti nie je možné overiť. Ale ďalej, v smere od provy, už časť trupu, kde mala predpokladaná trhlina pokračovať, je viditeľná. A žiadna trhlina tam nie je. Namiesto toho sú oceľové pláty v týchto miestach prehnuté dovnútra. Dá sa teda predpokladať, že nity, ktoré ich držali spolu, vypadali a vzniknutými škárami sa voda drala do podpalubia. “
Ballard prerušil svoj výklad, lebo uvidel zdvihnutú ruku jedného z kolegov a dal mu slovo. Výskumný pracovník objavil nezrovnalosť: „ Pri prehliadke ďalšej časti trupu, opäť v smere od provy, sme našli dve miesta zvisle sa tiahnúceho pokrivenia a skrútenia oceľových plátov. Jedno z nich je obzvlášť výrazné, tu sa pláty vyhli von až v uhle 90 stupňov a hneď sa obracajú späť dovnútra. Je však zaujímavé, že napriek veľkému pokriveniu oceľovej obšívky nič nenasvedčuje tomu, že by vypadali nity alebo sa rozostúpili spoje. “
Ballard spolupracovníka trpezlivo vypočul a potom celú vec vysvetlil: „ K týmto poškodeniam došlo so všetkou pravdepodobnosťou až pri náraze provy na morské dno. Bol natoľko prudký, že narušil celú štruktúru tejto časti vraku. Prova nie je v rovine so zvyškom trupu, je ohnutá o niekoľko stupňov dolu, preto je tiež podstatne viac zaborená. Ešte ďalej, zhruba na úrovni veliteľského mostíka, sa na niekoľkých miestach objavilo horizontálne pokrivenie plátov, narušenie spojov medzi nimi a otvory po vypadnutých nitoch. “
Iný z kolegov zanietene poznamenal: „ Stále teda zostáva možnosť, že slávna trhlina, i keď podstatne kratšia, predsa len existuje a nachádza sa v prednej, a podľa všetkého, najviac poškodenej časti trupu, však pán doktor. “
„ Takáto možnosť tu samozrejme je, “ s úsmevom odpovedal Ballardr. „ Vzhľadom k zaboreniu provy som trhlinu nemohol vidieť aj keby tam skutočne bola. Ale je isté, že ľadovec nespôsobil viac ako 5 komôr sa tiahnúcu otvorenú ranu v boku lode. Namiesto toho sa pláty pri náraze poprehýbali, spoje sa na viacerých miestach rozostúpili a vzniknutými štrbinami sa hrnula do lode voda.
Posledná, jedenásta cesta k vraku Titanicu sa uskutočnila 24.júla. Pri tejto príležitosti dr. Ballard umiestnil na prove druhú plaketu. Jej nápis vyzýval všetkých, ktorí vrak dosiahnu v budúcnosti, aby mu dopriali kľud. Dvanásťdňová expedícia skončila a Atlantis II zamierila k Woods Hole.

**********************************

O rok neskôr čakal pred woodsholeským inštitútom dav novinárov. Dr. Ballard sa snažil prekliesniť si cestu k svojmu autu, no zvedavé otázky ho zastavili: „ Pán doktor, čo poviete na materiál o Titanicu, ktorý uviedla francúzska súkromná televízna spoločnosť?.. . Aký máte názor na tvrdenie o možnosti požiaru na palube večer pred potopením lode?.. . Pripúšťate možnosť, žeby príčinou katastrofy nebola zrážka s ľadovcom, ale oheň spojený s výbuchom v podpalubí? “
„ Počúvajte ma dobre, “ otrávene zareagoval Ballard. „ 14.apríla 1912 loď fungovala dobre, a aby boli veci ešte lepšie, predchádzajúceho dňa sa konečne podarilo zlikvidovať oheň, ktorý tlel v prednom uhoľnom bunkri kotolne č.5. To v uhoľných skladoch nie je nijako nezvyčajné. Oheň sa podarilo zlikvidovať a tým celá záležitosť skončila. Katastrofu prežilo mnoho kuričov, ktorí v podpalubí pracovali. Keby tam vznikol nebezpečný požiar končiaci katastrofálnym výbuchom, museli by o tom vedieť a takáto senzácia by sa v žiadnom prípade neutajila. Za ďaleko menej zaujímavé výpovede im novinári ponúkali hory peňazí. Pochybovať o zrážke s ľadovou horou je úplne absurdné. Veľa ľudí na palube Titanicu morský ľadovec videlo na vlastné oči, pocítilo jeho náraz a mnohí zaznamenali hrnúcu sa vodu a len tak-tak pred ňou unikli... Dámi a páni, tešilo ma. “
„ Pán doktor, “ znova sa rozrečnili novinári. „ Vyniesli ste si z Titanicu nejaký suvenír?.. . Máte v úmysle sa ešte k vraku vrátiť?.. . Čo poviete na francúzsku expedíciu? “
Ballard sa na chvíľu zahľadel do zeme a potom rýchlo zdvihol hlavu: „ Na Titanicu som pracoval ako vedec a výskumník. Nevyniesol som z morského dna jediný predmet a k troskám slávnej lode som sa choval nadmieru šetrne a ohľaduplne. A na francúzsku adresu môžem povedať len toľko, že expedícia lode Nadir mala veľmi výrazné prvky nájazdu vykrádačov hrobov v Egypte. To čo z Titanicu vytiahli, im nepatrí. Toto miesto posledného odpočinku 1 500 ľudí by malo zostať neporušené ako pamätník veľkej námornej katastrofy. “
„ Ešte jednu otázočku, “ snažili sa novinári Ballarda zadržať. „ Môžete teda našim čitateľom ešte raz priblížiť posledné chvíle Titanicu? “
Ballard sa otočil a nosom zhlboka potiahol vzduch: „ Nuž dobre teda...15. apríla 1912 ráno o 2.hodine17. minúte. Prova sa ponára do vody a rúca sa prvý komín. Veľká vlna postupuje ku korme, drví veliteľský mostík, nástavby s kabínami dôstojníkov a sklenenú kopulu nad predným Veľkým schodišťom. Prova klesá pod hladinu, odlamuje sa druhý komín. Korma sa dvíha v uhle asi 45 stupňov a kýl je vystavený obrovskému tlaku...2.hodina 18. minúta. Trup sa rozlamuje, tretí a štvrtý komín sa zrútili, paluby v mieste zlomu sa bortia. Korma klesá k hladine a po rozlomení kýlu, ku ktorému muselo dôjsť ešte na hladine alebo tesne pod ňou, sa obe časti trupu oddeľujú. Prova sa potápa do hlbín a zaplavovaná korma sa ponára do vody. V mieste zlomu padá ku dnu veľké množstvo trosiek...2.hodina 19. minúta. Korma vo svojej prednej časti zaťažená vodou a ťažkými strojmi, sa dvíha takmer kolmo k hladine a otáča sa okolo svojej osi. Asi o minútu mizne pod hladinou. Obe časti trupu padajú ku dnu rýchlosťou asi 50km/hodinu. Ako prvá dopadla prova a o niekoľko minút neskôr korma. Trosky padali na dno v závislosti na svojej váhe. Tým najľahším predmetom mohlo trvať až niekoľko hodín, než sa pohrúžili do 4-kilometrovej hå bky... To je všetko. Dovidenia. “
„ Pán Ballard, počkajte, “ otravovali novinári doktora, ktorý sa ráznymi krokmi predral k svojmu autu. Ballard rýchlo naštartoval a prudko vyrazil. Jeho popis konca pyšného plávajúceho paláca, ktorému osud do cesty priplietol horu zamrznutej vody, bol výstižný.
Pripravil Ing. Róbert Sinai, pneuservis ROTKIV.